Básničky

Žebi novi roček ???

---

Zlamal śe naš čas o kant,
stari rok zaruc, ńemaj bant,
trapeńe boĺesci to minulosc,
śčesce, zdrave, bohatosc buc buducnosc.

---

---

Ńej śe starosc šicka zruši,
a ńej vladńe pokuj v duši.
Co boĺi naj śe zhoji,
co ceši naj śe zdvoji.
Žebi buĺi f novim roku,
ĺem solzi śčesca v oku.

Vinčujeme f novim roku,
dobrich ĺudzi po tvojim boku.
Zdrave, laski, šumni drim.
a spokojni život v ńim.

---

MY PIJEME CO CEČE Borovička, borovička, šumne farbi našo lička. Ne lem lička, ale i nos, po nej vypatram jak losos. Dame sebe išče ruma, ten nam buchne do rozuma. Farba sice še nezmeni, hlubši budze do kešeni. A ked išče pivko dame, trojkombinaciju mame. Budzeme mac farby duhy, nepozna nas nichto druhy. Ole nalej išče vecej, naj je dobre na tym švece. Naj še mame furt vešelo, naj biruje našo celo.

Tak me napadlo... Chcela bi som pisac basňe, dluho nad tim rozmišľam, hoc še to zda kuščik zvlaštne v šariščiňe pomišľam. Ňečudujce še mi ľudze, že ten jazik taki mam. Mňe ľen vtedi dobre budze, kedz hutorim tak jak znam. Pači še mi šariščina, šak to mojich predkoch reč, pridze mi furt zato šmišno, kedz z ňu čujem hutorec. Možno zato bi som rada aj vam dzeku zrobila, počitajce co vam pišem, azda še budze i vam ľubila.

Eura, eura Včera večar vo Vranove dal mi mili veľo love. Nebuli koruni, hura, aľe tote dobre eura...

Časom še to višvetľilo. Kedz sme buľi male dzeci a začuľi sme že daco ľeci, zošaľec sme od radosci išľi, bo zakivac nam rovno z ňeba prišľi. Nad varošom preľecec, to bul taki fajni plan, z času na čas do ňeba vipuščiľi eroplan. Z eroplanu z totej viški spuščaľi nam take daco jak ľisti z kňižki. Doma z nima za pochodu poslaľi nas do zachodu. Co to za papir bul, pitala som še našich zvedavo. Až časom višlo na javo, že to ňe budarovi na srački, aľe z predvoľebnej kortešački. Ľetaki.

Borovička, borovička šumňe farbi našo lička. Ňe ľem ľička, aľe i nos, po ňej vipatram jak losos.

Postný čas. Veľká noc še bľíži, poprec še to nedá, naznačila nám to už Škaredá štreda. Na čolo še krešli popolaví kríž, na znak toho, že prah ši a na prah še obráciš. Ja prijímam i pust na očistu cela, bo Veľkú noc, zdravá zažic by som chcela. Dzekujem ci Pane, že na mojej strane ši, kedz robím aj také ňezmisli.

-Sušeduv pes. Sušedzi na dvore postavili búdu, že kúpja psa a v ňej ho trimac budú. Behala som po tým dvore bárs rada, bo mali tam pre mňe kamaráta. Stalo še, zohnali psa veľkého a od vtedy som nebula u neho. Daľej sme še bavili, aľe ľen pod plotom, bo ráz sme vbehľi na dvur, no co bulo potom! Ucekala som domu na obrátku, bo ukušil me ten pes do zadku. Ňeznám či vtedi som nemala besnotu, bo psa utracili a ja som ešče tu.

Perši raz u holiča Ošalili me doma, že budzem jak modelka ked oštrihaju mi vlasi do pul ucha, do čelka. Kedz me posadziľi do kresla, takoj mi nalada pokľesla. Paňebože, kebi še hoľičovi aspoň tota ruka tak ňetresla. Nakloňil še ku mňe a že kedz už muši, tak podľa novej módi skúši a položil mi misku na hlavu. Do hňeška mám z tej miski calú hlavu boľavú. Oštrihal me na misečku a zochabil mi tam šečku. Od žaľu mi málo šerco ňepuklo, kedz som kukla do vykladu a tu z ňeho strašidlo naraz na mňe vykuklo. Strašňe som še zľekla, narobila kriku veľo, že dze mal toten hoľič oči, kedz zoštrihal mi z vlasoch teľo. Preľeknul še segiň, že daco také ešče ňezažil, žebi malé dzecko bul dakedi pre vlasi tak uražil. Tarhnul zo mnu poriadne, šak uceknuc som chcela, ľen z hlavu pokrucil, že som dajak šmela. A chto budze placic za toto štrihaňe? Zo mňe viľecelo: "Ta ja veru ňe." Na uľici zomľela še mela, kedz rovno do ksichtu zato napľuc som mu chcela. Ňeuražil še un za to, iba chcel, žebi prišol za ňím aj muj tato. Neznám co še stalo potom, ľen co som vidzela, holič ľežel s opicu pod plotom a tato doma bars čudňe vizeral.

Som bosorka Teodora pešo chodzim bez motora,ked mi teraz zavolace na motor śe poskladace.

---

V jari pocešeńe
Ces ĺeto ochladzeńe
Jeśiń obživeńe
V źime ocepĺeńe

. . . . . (murtS)

---

Aničko, daj pobožkac ličko nebudze ci škodzic... Budzeš krajša chodic. ... z ľudovej piesne

Stanica cicha stanica pusta dze do koľeri tu listki predavaja ?

Ententiky dva špendliky, vyľecel čert z elektriky. Baba še ho zľekla, na koľena kľekla, ic ty ďabľe von, bo to ne tvuj dom.

plaši śe za ńim teĺo śe nefcekńe - veľmi behá za ním

ĺita jak fceknuti pes - ako besný

fcalkom śe na ńu zdal ze šickim

fcaĺe poviĺi dzecko

ostatńe fašengi - tri dni pre popolcom

vojaci fasuju mundur i mydlo, dakedi i tabak a rum

---

Záver autora spečatí posmech mestu:
Tak se cech meśarski v zlahodze s dupkami (mrcinármi) puščil do remesla, zostal pajatašami. Meso koňske v mesce hned še rozdzelilo. Ta tak še meščaňstvo hned uspokojilo. Bo každy pan dostal skerze svoju dzivku (slúžku) falatek koniny na dobru polivku.

---

---

Básnik sa veršami dotýkal teda citlivých miest šarišského mesta:
Panove Romani, cože sce zrobili, však sce mesto vola koňa rozpredali. Hej, do tišic ďabloch! Co Cicero povi, ked na hovedzine zmerkuje podkovi ? Vidzice, ja povim, jak myslim, vam rovno, že vy ne Romani, lem romaňske hovno. Zavisc od Romanoch jednu sce strimali a pri tej sce v Uhroch ĺem meno zasrali......"

---

Básnička Ĺadovému vínu pripomenuta Fedorom Malíkom

---

Sedzel nemec s nemkinu,
pot zelenu breskinu,
hladkal jej ten cerni kut,
ona rekla das ist gut, das ist gut ...

---

Medardova kvapka !

Medardova kvapka
šteracec dňi kvapka
Naj z ňej ňič ňebudze
modľijce še ľudze

Bo už diždžu bulo
dosc na tim Vichodze
Naj už Vichodňarom
ľepši žic še budze

Povodňe každi rok
to veľke sužeňe
Kedz vam nazmar vijdze
to vaše trapeňe

Naj ľem slunko švici
a dišč už ňepada
Naj Vichod v UNII
furt ľepši vipada

Zempľinske biľovki!

To še aľe žije
kolo Trebišova
kedz z biľovek robja
sami ľekvar doma

Jazik še jim ľipka
od totej dobroti
co biľovki daju
bez ťažkej roboti

V zahradze jim rošňu
sladučke biľovki
oňi ľem koštuju
či su už medovki

Tak ako za Vahom
"tam je dobre bivac
ňeoru,ňešeju
ľem še chodza dzivac

Tak i na Zempľiňe
dze rošňu biľovki
stači jich požbirac
navaric ľekvaru
a chľeba nacirac

Už 14-tý rok sa v okrese Vranov n/Topľou bude konať súťaž sólistov tanečníkov v ľudovom tanci s celoslovenskou účasťou ŠAFFOVA OSTROHA.Koná sa pravidelne posledný víkend v mesiaci máji v obci Dlhé Klčovo,ktorá leží medzi riekami Topľa a Ondava.Tu sa pred necelými 100 rokmi (23.3.1907) narodil jeden z chýrnych tanečníkov Zemplína Juraj Šaffa.Svojím cifrovaným zemplinským čardášom preslavil nielen rodnú obec,ale i Slovensko.
Uvádzam autentický odkaz Juraja Šaffu:
"Ja bi veľku radojsc mal,
kebi i druhi muj tanec znal.
Bo pomali šicko stare,šumne še traci
a ňikda še už vecej ňevraci.
A budu chlapci banovac,
že še muj tanec ňenaučili tancovac
bo budze jim barz chibovac...

"Široké" jak poľe
pod Braniskom ľeži
zrodzil še tam šuhaj
volaju ho "Štofi"
Vichodňarski chlopi

A ňeľem i chlopi
aľe šicke ľudze
chtorim toten Slovnik
na užitok budze

Skrz toho Slovnika
chto internet mace
vo Vichodňarčiňe
še dobre viznace

Može i ten Slovnik
chto internet mame
skrz ňeho i sami
še ľepše spozname

A kedz i ten Máj je
už predodverami
naj priňeše lásku
i tu medži nami
Vichodňaarami

Pozdrav pre p.Lazoríka na 4.4.2006!

Ta ľem ho pozdravce,ujka Lazorika
bo ja prisc ňemožem,vzdaľenosc veľika
Mam však natočeno,barz veľo folkloru
dze un vistupuje a hra hlavnu rolu.

Radosc to počuvac jak un tiž hutori
šadzi ini kraček,šadzi ini ftaček
Aľe v ceľistvosci našu Vichodňarsku
simbiozu tvori.

Čitac Vašu báseň je jak luščic REBUSY.

Podzekovańe ?

naj patri adminovi,
tagi daval basnikovi ,
zjednodušel našo pisańe,
ĺem z malima ĺiterami, ta ńe ?

No śvet še čuduje
švabom basnik dzekuje,
ten ničeho nezrobel
malko śe citac naučel,

jeden ozdaj temu ńerozumi

Na Vichodze dobre
Na Vichodze zdravo
Ľem totej roboti
Na Vichodze malo
A že nit roboti

Ta mi še ňedame
Unija je veľka Šicke zucekame

BÁSEŇ NA OSLAVU p.Jana LAZORIKA I.Ošemdzešatpeťki še ten naš,pan Lazorik dožil a pre ten naš Šariš barz veľo urobil. II.V Krivjanoch začinal jak mladi učiteľ a roki v nich prežil jak veľki zberateľ. III.Narečove slova,zviki,običaje šicko zapisoval a pamec naplňal,žebi tak po sebe duchovne bohactvo najvecej zanechal. IV.Folklor mu bul blizki bo bul to Šarišski pišťalka "gajdica" a taňec "krucena" folklornemu pasmu bula vše sudzena. V.Na vrchoľe slavi folkloru krasneho,toho Šarišskeho bul tanec "ovči vzdich" chtoreho autorom a i interpretom bul sam pan Lazorik.

I.Jaká je to zradá keď všade len prší a na tom Výchde len sami "dišč pada". II.Všade na Slovensku kde pivo davajú Vychodňari všade "dva piva" pytajú. III.Spadol do žihľavy je celý boľavý pečie ho ,aj kríva lebo ho popiekla palivá "pokriva". IV.Jazveca nechytiš kde rovňučka lúka len v poriadnej nore tam chytiš "borsuka". V.Dal by som si na chlieb aj poriadnu masť lebo končí marec a miňa sa mi "šmaľec". VI.Na ženu Terezu rebrikom vylezú lepšia je Marína tej stačí "drabina". VII.Stavbari,stavbari čo sú to za gíče šak tie schody sú len samé "garadiče".

I.Šariš ľeži pri Toryše Topľa ceče vpravo više "Bul mi fčera na Zempľiňe" hutori še vpravo nišše. II.Za Braniskom ľeži Spiš hutoria tam "muhu" žiš Može i to pravda je bo ten Spišak "šľepi" je. III.Abov ľeži pod Šarišom "Tudom - tam dom" sem tam čuc Žeľezarňe US Steel svetozname muša buc. IV.Treba nam tiž spomenuc Sever našho Vichodu "Bo teper je takyj švit,že roboty doma nit".

I.Vichodňare hadzi poznaju nas všadzi Svojim naturelom a prizvukom v reči,že zme Vichodňare všadzi nas usvedči. II.Mi zme Vichodňare jak jedna rodzina Vichod naš prekrasni je naša otčina. III.Všadzi nas poznaju dze nam vipic daju Jak od tej paľenki tote našo garla prekrašňe špivaju. IV.Dina,dina Rusnaci vi našo kamaraci Bez vas bi zme ňebuľi tak rendešni špivaci a bratove Slovaci.

Źivot so švekru.Mala som,mala som ceplo v chyži zapla som.Dvacectišic predžubala,na placeňe še visrala.

chto ma zdrave i chĺeba, ten ma šicko, co mu treba

Historicky vzácna báseň od neznamého ľudového básnika z 18.storočia: DINA,DINA RUSNACI Dina,dina Rusnaci vy bratove Slovaci, ked robite spevajte,ked ste hladni tancujte!

Komiňar, komiňar kedy ši še umyval? Včera večar v sobotu, ked mi nemal robotu!

Haňča bokaňča, na bokaňčoj dzira, Haňča ma frajira.

Vyhodnare hadzi , poznaju ich všadzi , ľem piju borguľu , potim še ľubuju ....ľubuju še neška , budu i f sobotu , potym fše zapomnu na šicku robotu .

Mala ja frajira malého jak paľec,žedla mi ho mačka dumala že šmaľec.

Na pecu še pošikala,dolu pecu ceklo ta maceri povedala,že jej mindžu speklo

Idzem po lese dzik a zrazu dzik. Ja dzig na strom dzik dzig do stromu ja dzik zo stromu dzik dzik na mne.

ententiky dva špendliky vylecel čert z elektriky

Hospodi kolo vody kolo bandžurika tam dze školník šiká.

Žil ďíd i bába.Máli chyžu z piria.Ďíd perdnul, baba zabzdila, chyža sa rozletila.

Co śe stalo nove vtim mesce Prešove, prespal vrabeľ lastovičku a teraz ju nechce. Vrana ho vidzela na vrabľa kričela čekaj vrabeľ, ti beťaru šak ja ce vidzela. Vrabeľ na ňu čviri , prešpim eśči stiri, potiem sebe ja založim pierko z rozmariji.

Usvedčujúca: Frajir s frajirku polamali poscilku. Poscilka śe treśe, kura vajco ňeśe, prišol pes, vajco źid, prišol gazda, vajca ňit.

Nehanebná: Śik, Śik, śikuľa, ośikala kovaľa. Kovaľ na ňu z mlatkom, vona śikla zadkom.

Strašidelná: Kedz ja spala na śeňe, prišlo gu mňe šaľene. Povedzelo, že me źi, ja ucekla do chiži.

Veršovaná uspávanka: Ha - ha, kački dva. Šari buli obidva. Jedna bula rabata, ta upadla do blata.

Mamko moja, mamko, śerco śe mi zamklo. Ice po miloho, ma kľučik od ňoho. - z ľudovej ľúbostnej poézie

Komiňar, kedi śi śe umival? Ščera večar v loňi, kedi rosli hruški na jabloňi.

jedna Viňšovačka - šak Vianoce doraz tu... Viňšujem, Vam viňšujem, na pecu kolače čujem, kedz mi z nich nedace, šicke pozdichace.