Riekanky

---

Haja haja hajuški,
varil cigan haluški,
a ciganka caly dzeń,
Prikladala na oheň.
ket jich bula pulna misa,
ta jak smola ĺepeĺi sa,
veľke guče, ta jak pesc,
ńedaĺi śe ńijak jesc.

---

Detská vypočítavanka: Išla baba srac, zabudla si vžac, kus papiru na tu dziru hrc prc von

-Hijo hejta na koničku do Prešova po pšeničku, hijo cválaj koník muj a kedz povím pŕ tak stuj.

-Dzedko pľetko mal prašatko, malé drobné jak kurčatko, dal mu večar tri merice zlatožultej kukurice a kedz ráno višol von bulo praše jak ten slon.

---

Stretol kot ozdaj – znace ?
Tri mišečki po viplace,

Jedna brińi a dva tiš,
Koce pozur !? ... šak ti uvidziš

---

Ťapi ruči ťapi, dala mama papi, išči da, išči da, bo Janička rada ma.

Dobry dzeň, jak še mace? Tá jak v sukni ta i v kabace

Kropi na konopi a bosorka maslo topi. Žebi še jej rostopelo, žeby slunko zašvecelo.

lastufki śe zĺitaĺi dokupi

Mačaj dupu mačaj ric, nebudze ce žima bic

Pridze glupi co to kupi!

čecha do mecha, buch z nim do orecha a slovaka do padaka, buch z nim do sulaka

pes breše viter ńeše - netreba na všetko reagovať

Povedaľi naši vašim žebi prišľi vaši k našim,kedz ňepridu vaši k našim ta ňepridu aňi naši k vašim.

Pri Prešove poznaju tak: Anci cvanci tri zasranci. Jeden perdzi, druhi šmerdzi a ten treci za dzverami ucira ric s papirami.

Historicky veľmi vzácna riekanka (ku ktorej spomenutiu mi dopomohla "aja"),ktorej pôvod je pred paru sto rokmi dozadu: Anci cvanci,tri zasranci,jeden perdzi,druhi šmerdzi,treci šedzi na kominku,trime basi na reminku,šumňe sebe hra.I ja bi tak šumňe hral,kebi take basi mal,pujdzem do Krakowa,budzem pitac Pana Boha,ta mi take basi da.

A jo maly guroľek v malym kapeľusku kosuľa po pimpek gače na lancusku. goralská riekanka

Ic do rici na paľici a do zadku na špagatku.

Styri oci do Levoci a piate do r i c i

Bola me zuby jedli by huby. I zlate jablucka i hovenko z drucka.

Kazdi zobrak kazdy fras , nosi znacku Adidas.

slunko švici,voda láka, poce chlopci na panáka

Diždž pada a slunko śvici, bosorkaňa maslo muci. Bodaj bi ho ňemucila, žebi ho psom virucila.

Lakom-puťka, lakom-pes ňehaňbi śe ľucke jesc. ... Výchovná formulka, bola určená dieťaťu, ktorému dali u susedov obed i keď sami mali dosť hladných krkov.

PREZIVANKA: Oštrihana ovca, spadla do krakovca, rozbila misku, dostala po pisku.

S cudzu ruku še ani poškrabac nedobre

Drem travu drem, pridze keľur ulapi me, jak ja travu nadzerem, keľurovi naserem.

Chlop jak hura, hura jak h**no.

Idu kravi z poľa, jedna ňema roha a bujaci maju, ta nas poterkaju.

Jazykolam: Dub za dubom, za rosochačom, drobi kuvoka krupi kurčatom.

Bači, skadzi sce? Z Ďetvi. A co predavace? Metli. A ja smolu, ta pojdzeme spolu.

Medvedzku, daj labku, pojdzeme po babku. Babka śe opila, medvedzka zabila.

Išol pes prik oves, u slamianim kalapiku, vžal ostrožki na nožki, jak vi śe tu mace.

Kura mece po prikľece, kohut za ňu i s kijaňu, bum na ňu.

Buľi dzetko z bapku, maľi chišku z ľatku. Dzetko perdol, bapka śe zobzila a chiška śe im rostopila.

Pri letných búrkach s bleskami a hrmením si deti dodávali odvahu riekankou: Hermi, dudni v kovaľovej studni. Moja hlava z kameňa, nebojím še hermeňa. V konkrétnom prostredí vznikla úprava, ktorá sa vzťahuje na konkrétne osoby: Hermi dudni v Kovaľovej studni, moja hlava z kameňa nebojím še Hermeľa. /Oto Hermeľ/

Keď na oblohe majestátne zakrúžil bocian, deti naň vykrikovali: BOCAN Z KRAKOCAN, STRACIL MIŠČOK POD ORIŠČOK A JA HUSKI PASLA, TA MI MIŠČOK NAŠLA. (Naša mac nas dzivčata čitkala, žebi me ňedajbože tak ňedopadli, jak tota pastirka.)